Jedným z posledných trendov v bývaní a stavebníctve je návrat k prírode. Možno aj preto vegetačné, laicky povedané zelené strechy zažívajú boom. Okrem estetickej stránky a kompenzácie nedostatku zelene v betónových džungliach, disponujú širokým spektrom stavebno-technických benefitov. Od ochrany strechy a priestoru pod ňou pred teplotnými výkyvmi po ochranu proti nadmernému hluku z exteriéru.
Zelené strechy poskytujú svojim majiteľom miesto pre rôzne účely, ako sú napríklad letné grilovačky, romantické západy slnka alebo rodinné oslavy. Typovo ich rozdeľujeme na extenzívne, polointenzívne a intenzívne. Rozdiel medzi nimi je nielen v zeleni, ale aj v spôsobe ich využívania. Zatiaľ čo na intenzívnych vegetačných strechách nájdeme stromy a vyššie trávy, extenzívnym dominujú nižšie porasty a sukulenty.
Samozrejme, pred výberom konkrétneho riešenia je potrebné si overiť, či takúto úpravu možno zrealizovať vo vašich podmienkach. Realizácia strešnej vegetácie si minimálne vyžaduje:
- zaťaženie strešnej konštrukcie
- dôkladnú tepelnú izoláciu
- spádovanie do vpustí
- separačnú geotextíliu
- drenážnu / kalíškovú / fóliu
- hydroizolačnú vrstvu
- výber vhodného substrátu
V tomto článku si ďalej povieme, čo je predpokladom úspechu správneho fungovania extenzívnej vegetačnej strechy a čo jej, naopak, nepridáva na funkčnosti.
Únosnosť vegetačnej strechy
Ako sme už spomenuli, extenzívna vegetačná strecha je tvorená nenáročnou zeleňou, ktorá sa vyvíja a regeneruje sama. Jej údržba je minimálna, odporúča sa 1 až 2-krát do roka. Takýto typ porastov možno použiť na plochej streche so sklonom od 1 % aj na šikmej streche so sklonom až do 30°.
Poďme sa pozrieť na to, ako je to so zaťažením. Extenzívnu vegetačnú strechu zakladáme na strechách s nízkym zaťažením od 60 do 300 kg/m2. Vzhľadom na nižšie zaťaženie striech vrstva vegetačného substrátu má hrúbku od 20 – 150 mm (ojedinele do 300 mm). V tenšej vrstve vegetačného substrátu je podstatne nižšia vodná kapacita, preto na výsadbu používame rastlinný materiál odolnejší voči extrémnym podmienkam, ktoré bez poškodenia prekonávajú obdobie sucha a po zlepšení vlahových podmienok ľahko regenerujú.
Dôkladná hydroizolácia
Pri streche, ktorá spĺňa statické a tepelno-technické požiadavky, možno začať s prvou vrstvou vegetačného súvrstvia, ktorú tvorí hydroizolácia. Musí byť odolná proti prerastaniu koreňov. Ponuka týchto fólií je už dnes veľmi široká. Separačná fólia sa používa na ochranu hydroizolácie pred poškodením počas montáže (napr. skladovanie ťažkých komponentov na paletách) alebo počas životnosti strechy (pretlačenie nopov niektorých typov fólií). K tomuto účelu sa používa netkaná textília gramáže 300 g/m2.
Ako vidno na obrázku, nachádza sa tu drenážna folia. Medzi ňou a hydroizoláciou je separačná geotextília. Niekedy sa totiž môže stať, že sa nopy pretlačia až do hydroizolácie. Odtekacie otvory sú taktiež umiestnené správne. V tomto prípade je však použitý nesprávny typ filtračnej textílie. Ide o tkanú textíliu (300g / m2) – velmi často sa stane, že sa zapchá a systém potom nedrenuje. Preto je dobré používať tykovanú textíliu (100 g / m2). Zdroj: isover.cz/inspektori
Hydrofilná minerálna vlna má veľmi dobrú vodopriepustnosť. Pri malých plochých strechách so sklonom aspoň 2° sa k minerálnej vlne drenáž zväčša nepoužíva. Plošnú drenáž je nutné použiť pri väčších strechách, kde drenážna kapacita minerálnej vlny nevyhovie normovému 15-minútovému dažďu. Rovnako sa odporúča použiť drenáž pri strechách s takmer nulovým sklonom ako ochranu proti premokreniu rastlín. Pri plochej streche to môže byť drenážna / kalíšková / fólia.
Základný rozdiel medzi hydrofilnou a hydrofóbnou minerálnou vlnou vidno v tomto akváriu. Zdroj: isover.cz/inspektori
Výber substrátu
Dosky z hydrofilnej vlny sa v systémoch vegetačných striech dopĺňajú substrátom. Nesmie však obsahovať materiál na báze hliny, ktorý je nevhodný pre extenzívne strešné záhrady. Rastliny, ktoré sa na výsadbu striech používajú sú väčšinou suchomilné a veľká nasiakavosť by pre nich mohla byť nebezpečná.
Na ploché strechy menších rozmerov je možné vysadiť rastliny ručne. Sadí sa priamo do jamky v minerálnej vlne, ktorá musí byť vykrojená nožom alebo špeciálnym vykrajovadlom. Pri šikmých strechách sa používajú predpestované rozchodníkové koberce. Takýto spôsob ozelenenia je rýchly, ale zase nákladnejší. Používa sa väčšinou pri šikmých vegetačných strechách alebo pri plochých strechách, kde je nutné mať strechu zelenú okamžite. Okrem štandardných rozchodníkových rohoží je možné na šikmú strechu použiť aj zapestované ekorastre.
Dobrý návrh a následná realizácia vegetačnej strechy predstavuje polovicu úspechu správneho fungovania vegetačnej strechy. Detailný postup vytvorenia zelenej strechy nájdete na tomto odkaze. Ak však narazíte na neočakávaný problém, alebo chcete konzultácie ešte pred začatím projektu, neváhajte kontaktovať našich odborníkov.
